PLASTELÍNOVÁ DRÁMA

Autor: Marián Šimkovič | 8.7.2016 o 12:00 | (upravené 8.7.2016 o 12:11) Karma článku: 3,54 | Prečítané:  151x

Už dlhšiu dobu sme sa so synom chystali na výlet do UK. Mal päť rokov a tak som si povedal, že by možno bol ten správny čas zrealizovať náš výletný plán.

SLOVENSKÉ LETISKOVÉ MRAVY

Bezpečnostná kontrola na bratislavskom letisku dopadla bez väčších problémov. Odhliadnuc od drobnej komplikácie so zabudnutou fľaškou v synovom ruksaku (pracovníčka letiskovej bezpečnostnej kontroly nám ju vzala), sme neboli konfrontovaní žiadnou patáliou. Dokonca im neprekážalo ani to, že plastové vrecká, v ktorých sme mali starostlivo odložené tekutiny podľa predpisov sa nedali uzavrieť, pretože som do nich toho poukladal akosi priveľa...:-) Zdarne sme prešli pasovou kontrolou, pri ktorej sa česky hovoriaca pani s náznakom úsmevu na tvári prihovorila môjmu synovi. Jemne sa zodvihla zo stoličky, aby si porovnala jeho tvár s podobizňou na pase.

LETISKOVÁ DRÁMA

Náš dvojdňový pobyt na anglickej pôde prebehol bez akýchkoľvek komplikácií. Cesta späť bola už trošku z iného súdka. Komplikácii na londýnskom letisku by sme sa vyhli, ak by nám pri bezpečnostnej kontrole nenašli v batožine zbalenú plastelínu v téglikoch. Ako zodpovedne uvažujúci rodič, som ju odmietol kúpiť, s odôvodnením, že to predsa máme aj na Slovensku a nebudeme ju so sebou pratať v batožine. Asi si viete domyslieť, že som to nedal a tak sme sa nakoniec museli s plastelínou popasovať na letisku. Jedna taška prešla cez skener bez problémov, druhá však  skončila na perifernom páse. Letiskovej pracovníčke sa nepozdávalo, že vrecúška s tekutinami sa nedali zavrieť. Počerná slečna bola taká „kind", povyberala obsah vrecúšok, spýtala sa, čo z toho by som oželel a s precíznosťou začala ukladať mnou odobrené veci do vrecúšok. Snažila sa, aby sa tam toho zmestilo čo najviac a aby sa vrecúška dali uzatvoriť. Reparát v balení tekutín sme zdarne zvládli. Počerná slečna nastavila ruku, aby sme si na to ťapli rukou. Pohotovo som schmatol synovu ruku a s úsmevom na tvári sme si ťapli s milou slečnou. Batožinu, ktorá nám neprešla kontrolou, presunuli znova na vstup do skenera.

Taška znova zakotvila na vedľajšom páse. V tej chvíli mi začala tuhnúť krv v žilách. Z displeja mobilu na mňa doslova kričal čas 8:05. Náš let bol naplánovaný na 8:30. V hlave mi začali víriť myšlienky a doslova som si predstavoval, ako bežíme cez celý letiskový terminál, dobiehame k bráne a tam nám s poľutovaním oznamujú, že sme práve zmeškali let. Začal chaos. Niečo sa vo mne zlomilo a povedal som si: „Musíš sa začať hýbať.” Začal som veriť tomu, že to predsa len stihneme. O radu som poprosil pána, ktorý sa venoval úplne inej práci, než kontrole batožiny. Vysvetlil som mu, že o necelých dvadsaťpäť minút máme odlietať, len to akosi nejde...:-) Otvoril tašku a hneď navrchu sa zaskvela sada s plastelínami. V tej chvíli som si uvedomil, že sa lúčime s hračkou. Môj pohľad smeroval k synovej tvári. V jeho očiach som uvidel smútok a sklamanie. Začalo mu mykať kútikom na ústach. Už-už som videl, ako sa chlapec pustí do plaču. Keďže som optimista - realista, dúfal som, že pán nám zadrží plastelínu a plastové časti sady nám dovolí zobrať so sebou. Pracovník povyberal tuby a zabalil ich do plastového vrecúška. Na znak súcitu s našou uponáhľanosťou mávol rukou, a pustil nás.

Bolo 8:13 a my sme bežali cez dlhočizný terminál k bráne. Ja ovešaný taškami, synátor s ruksakom na chrbte... Obaja sme brázdili nekonečnú bezcolnú zónu a hľadali vstup k lietadlu. Už ani neviem, koľko bolo hodín, keď sme upachtení pristáli pred dverami jednokoľajového dopravného prostriedku, ktorý nás mal odviezť k lietadlu. Pri dverách som zbadal rodinku, náhodou som začul Slovenčinu z úst detí a tak som sa udychčaný opýtal ich mamy, či letia na Slovensko. Chvalabohu, dostal som kladnú odpoveď. Túto fotku sme urobili počas cesty k letiskovej bráne.

UŽ NIKDY NEKÚPIM PLASTELÍNU V ZAHRANIČÍ

Náš výlet sa končil usadením sa na palube lietadla. S myšlienkou na plastelínovú drámu sme sa odliepali od zeme londýnskeho letiska. Ak budete kamkoľvek cestovať, dajte si pozor na „neškodnú” plastelínu...:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?